Národný park Poloniny

Poloniny sú najvýchodnejším slovenským národným parkom. Vznikol v roku 1997 odčlenením severovýchodnej časti pôvodného územia Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Výmera jeho vlastného územia je 29 805 ha, ochranné pásmo má 10 973 ha. Najhodnotnejšie časti sú chránené v maloplošných chránených územiách, kde platí najprísnejší stupeň ochrany – štvrtý a piaty. Nachádza sa tu 7 národných prírodných rezervácií (Stužica, Havešová, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Stinská, Pod Ruským), 14 prírodných rezervácií (Bahno, Borsučiny, Borsukov vrch, Bzaná, Gazdoráň, Grúnik, Hlboké, Ruské, Stinská Slatina, Stružnická dolina, Šípková, Udava, Uličská Ostrá a Veľký Bukovec) a 1 prírodná pamiatka (Ulička).

Až 90 % územia tvoria lesy, ich veľká časť predstavuje najzachovalejšie komplexy starých lesov v Európe. Nelesné spoločenstvá sú reprezentované unikátnymi horskými lúkami – poloninami - nachádzajúcimi sa nad hornou hranicou lesa na plochách s rozlohou 105 ha. Väčšina z nich má poloprirodzený charakter. Skutočnosť, že sú to jediné lokality s výskytom východokarpatskcých druhov rastlín a živočíchov na území Slovenska, z nich robí výnimočné územie. Preto práve „poloniny” dali meno národnému parku. Národný park je jedným z najvýznamnejších území v strednej Európe s výskytom veľkých lesných živočíchov. Slovenskou raritou je prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode. Pridanou hodnotou územia je zachovalé kultúrne a historické dedičstvo, v podobe pôvodných drevených chrámov, vojnových a židovských cintorínov, starých remesiel.

Územie národného parku je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty. Od roku 1998 je držiteľom prestížneho ocenenia Diplom Rady Európy. Je súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000. V roku 2007 sa rozsiahle komplexy zachovalých bukových lesov zaradili medzi lokality Svetového prírodného dedičstva UNESCO pod názvom „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy”.